Primitívny spôsob založenia ohňa trením dreva
Výroba bowdrill setu bez noža a povrazu
Raz sa môžeme ocitnúť v situácii, kedy budeme nutne potrebovať zapáliť oheň ale nebudeme mať pri sebe zápalky. Zručnosť založenia ohňa holými rukami nám dáva možnosť ovládnuť tento prírodný živel a využiť ho ku svojmu prospechu či záchrane života sebe alebo niekomu inému. Táto situácia možno nenastane nikdy. Vedomosti však nič nevážia a môžeme ich nosiť stále zo sebou.
Metód založenia ohňa pomocou trenia dreva je viacero. Napríklad metóda otáčania vrtáku v rukách - handdrill, sa hodí skôr do púštnych oblastí. Sú na ňu potrebné špecifické materiály a navyše je fyzicky veľmi náročná. Je málo pravdepodobné, že človek ktorý to nikdy neskúšal uspeje.
Najúčinnejšou metódou pre naše územie je založenie ohňa trením dreva pomocou luku - bowdrill. Výroba setu je síce náročnejšia, no vynaložené úsilie sa nám vráti pri samotnom vŕtaní. Luk nám dáva mechanickú výhodu, pretože pri jednom ťahu lukom, spraví vrták omnoho viac otáčok. Tým sa zvyšuje šanca, že sa zapálenie ohňa podarí aj v horších podmienkach alebo s rôznymi druhmi drevín.
Drevo musí byť dobre vysušené. Najlepší je konár visiaci zo stromu alebo spadnutý tak, že sa nedotýka vlhkej zeme. Ja som použil drevo topoľu a zobral som si hneď aj vyschnuté lyko pod kôrou. Na oheň trením pomocou luku sú vhodné najmä mäkké dreviny ako lipa, topoľ, vŕba, atď.
Zo suchej vetvy si nadelíme dva kusy dreva. Jedno hrubé asi ako palec, pokiaľ možno čo najrovnejšie. Bude z neho vrták. Druhý kus dreva by mal byť o niečo širší, tak aby sa dala vyrobiť ohnivá doska.
Zhotovíme si nejaké nástroje na opracovanie dreva. Najvhodnejšie sú tvrdé horniny, ktoré sa dajú štiepať. V mojom okolí sa nachádza jedine vápenec. Ten je úplne nevhodný, pretože je mäkký a drobí sa. Poriadne som sa narobil, ale nakoniec som drevo opracoval aj kamennými nástrojmi z vápenca.
Vrták by mal mať dĺžku tak na dve päste. Konár upravíme na potrebnú veľkosť. Miesto rozdelenia čo najviac orežeme dookola ostrou hranou kameňa. Po stenčení priemeru, drevo ľahko v tomto mieste zlomíme aj rukami.
Nájdeme si plochý drsný kameň, na ktorom konce vrtáka obrúsime do potrebného tvaru. Najvhodnejší by bol pieskovec ale ten sa tiež nevyskytuje všade. Na obrázku vyššie je znázornené brúsenie o vápenec.
Opracovaný vrták. Jeden koniec by mal byť ostrejší, ten pôjde do prítlačného ložiska. Vrták som ešte trochu potrel čerstvou živicou, aby som zvýšil trenie medzi vrtákom a tetivou luku.
Z druhého kusu dreva vyrobíme ohnivú dosku. Spodnú časť som iba trochu zarovnal, aby sa mi pri vŕtaní nekotúľala.
Na vrchnej časti vytvoríme priehlbinu, do ktorej príde okrúhlejšia časť vrtáku.
Vyrobíme si aj prítlačné ložisko. V podstate je to kus tvrdého dreva s jamkou. Ja som použil hrab. Pre zníženie trenia v prítlačnom ložisku pridáme do jamky buď roztlačené byliny, alebo olej z roztlačených orechov, bukvíc či iných semien.
Ďalej budeme potrebovať luk na roztočenie vrtáku. Na tvare a druhu dreva nezáleží, najlepší je však mierne prehnutý konár zo zeleného dreva, dlhý približne jeden lakeť. Vyhliadneme si vhodný konár a bočné vetvy odsekneme hranou kameňa. Slovo sekať je trochu nadnesené. Skôr ide o rozdrvenie drevných vláken tupými údermi, až kým sa drevo od seba neoddelí.
Najťažšie nahraditeľnou súčasťou setu je povraz. Niekedy pri sebe nemáme žiadny povraz ani topánky so šnúrkami či popruhy z batohu. Minimálne však máme na sebe nejaké oblečenie, ktoré môžeme obetovať na výrobu povrazu. Stačí odtrhnúť pásik látky a ten skrútiť alebo spliesť do tvaru povrazu. Povraz napneme do luku tak, aby vrták nepreklzával.
Na obrázku je zostavený celý set pre oheň trením dreva s použitím luku. Nohou pristúpime ohnivú dosku. Do tetivy zacvakneme vrták tak, aby slučka tetivy smerovala von od luku. Vrták vložíme oblejšou stranou do priehlbiny ohnivej dosky. Na ostrejšiu stranu vrtáku nasadíme prítlačné ložisko. Ruku v ktorej držíme ložisko oprieme o nohu, tak aby bol počas vŕtania vrták stále kolmo k zemi. Roztrasená ruka má za následok vyskakovanie vrtáku.
Začneme pomaly vŕtať, aby sme do ohnivej dosky vypálili jamku. Tým sa spáruje vrták s ohnivou doskou. Koniec vrtáka sa tak pekne zaoblí do guľata
Ostrou hranou kameňa vytvoríme zárez tvaru V. Pod výrez podložíme tenký plátok dreva alebo kôry. Tu sa bude zhromažďovať zuhoľnatený prach, ktorý vplyvom trenia začne neskôr tlieť
Znovu zostavíme celý set a začneme vŕtať. Najskôr zľahka, aby sa drevá zahriali. Ak z dreva stúpa dym, je to dobré znamenie. Zvyšujeme otáčky a snažíme sa lukom pohybovať čo najrýchlejšie. Treba do toho vložiť všetky sily. Ak už je výrez naplnený prachom až po okraj, spomalíme tempo, zastavíme vŕtanie a opatrne vyberieme vrták z jamky a nadvihneme ohnivú dosku.
Ak z kôpky prachu stúpa dym, máme uhlík. To je už polovica úspechu. Uhlík bude teraz tlieť aj niekoľko minút. Môžeme ho jemne ovievať dlaňou aby sa rýchlejšie rozrástol.
Uhlík prenesieme do hniezda zo suchej trávy a rozfúkame plameň. Namiesto trávy sa dajú použiť suché listy alebo suchý mach, či iný jemný materiál, ktorý ľahko vzplanie. Ja som použil hniezdo zo suchej trávy a suchého topoľového lyka, ktoré som si odložil ešte na začiatku pri zbere dreva.
Toto bol len zjednodušený návod, akým spôsobom sa dopracovať k zapáleniu ohňa pomocou vecí nájdených v prírode. Jednotlivé súčasti môžu vyzerať aj inak, podľa toho, aký materiál máme momentálne k dispozícii. Metódu zapálenia ohňa pomocou trenia dreva je potrebné trénovať aby sme si ju osvojili.
Kam ďalej?
Bowdrill - termokamera : Termovideo - oneň pomocou trenia dreva
Oheň kresaním kameňov : Založenie ohňa pomocou iskry vykresanej z kameňov