Ako vyrobiť drevený dlabaný bubon
Bubon nepoužívali len indiáni, ale vyskytoval sa aj na našom území. Vyrábal sa z bútľavého buku alebo dlabaného dubu. V staro slovančine sa bubon nazýval dob. V podstate je jedno z akého dreva bude vyrobený, dôležité je, aby bol správne vyhnitý. Ja som použil jaseň.
Len tak si kráčam lesom, keď v tom zazriem bútľavý strom. Bol krásne symetricky vyhnitý s rovnakou hrúbkou steny po celom obvode. No nemohol som ho tam nechať. Hneď som vedel, že z neho bude skvelý bubon. Čím väčší, tým lepší, ale mohol som si odrezať len toľko, koľko som udvihol. Navyše som ho niesol ešte dlho cez les a potom v autobuse až domov. Vynaložené úsilie sa mi však vrátilo pri dlabaní, pretože príroda už odviedla veľa práce za mňa.
Drevo na bubon nesmieme vysúšať príliš rýchlo, aby neprasklo. Zrežeme konce, čím odstránime mikro trhliny a okraje zatrieme olejom.
Vnútro vydlabeme oblým dlátom alebo malou teslicou. Kôra ide dolu ako posledná.
Po obvode osadíme kolíky na napínanie kože. Skvele sa na to hodia paličky z polámaných šípov. Diery vŕtame pod uhlom, tak aby kolíky na vonkajšom obvode smerovali dolu. Napnutá koža sa tak nebude vyšmykovať.
Plátkom pílky zrežeme kolíky vo vnútri bubna. Drevo naolejujeme prípadne zafarbíme. Ja som použil moridlo z orechových šupiek, aby bubon získal peknú patinu.
Blana na bubon
Na bubon potrebujeme kožu. Koža je kožušina zbavená chlpov. Moja kožušina pochádza zo srnky ktorá uhynula prirodzenou cestou. To je výhoda, pretože na koži nie je diera po strelnej rane. Na spracovanie kože existuje mnoho postupov, ja som však použil ten najrýchlejší, pretože koža bola už nejaký čas v lese, potom pár dní v sáčku a následne dlhý čas v mrazničke, kým som ju začal spracovávať.
Ak chceme kožu zbaviť chlpov, musíme ju máčať v nejakom zásaditom roztoku. Dá sa použiť vápno, popol, hydroxid draselný či iná silná zásada. Kožušinu namočíme na pár dní do roztoku. Správny čas kontrolujeme „pošticovaním“ kožušiny, a tak skúšame či už idú chlpy ľahko oddeliť.
Z kožušiny zoškrabeme posledné zbytky mäsa tuku a blán. Niekedy idú ľahko odtŕhať po veľkých kusoch. Tento krok by sa mal vykonať už pred namáčaním, no ja som ho však robil až potom, lebo som nemal čas sa tomu venovať.
Chlpy by sa mali dať oškrabať škrabkou. Ja som ich ručne vytrhával po veľkých chumáčoch. Komu nezáleží na vzhľade, môže bez namáčania jednoducho kožušinu ostrihať elektrickým strojčekom dohola.
Kožu napneme do rámu a necháme vyschnúť. Koža sa stiahne a vytvrdne.
Odrežeme nevyužiteľné okraje s dierami po napínaní. Koža na pohľad aj na dotyk pripomína plastovú fóliu. Na počudovanie, po vyschnutí už nesmrdí.
Z kože vystrihneme kruh o kúsok väčší, ako je priemer bubna. Na okrajoch spravíme dierky. Výborne sa mi osvedčil dierkovač na kožu, ale môže to byť aj dierkovač na papier. Zo zbytkovej kože vysrihneme tenké dlhé pásiky - švihle.
Švihle aj kožu namočíme na niekoľko hodín do vody aby zmäkli. Do vody pridáme trochu slabej kyseliny, aby sme neutralizovali zásadu. Môžeme použiť citrón, ocot alebo inú kyselinu. Namočená koža teraz pripomína gumu.
Švihle skrútime do špirály a striedavo navlečieme do dierok.
Švihle teraz upneme za 4 protiľahlé kolíky. Pokračujeme a striedavo upneme aj zvyšné kolíky. Kožu necháme vyschnúť, tým sa stiahne a aj samovoľne napne.
Obrázok ruky som vytvoril zafarbením kože cez papierovú šablónu. Avšak koža je nafarbená zo spodnej strany a obrázok len presvitá. Takto sa farba bubnovaním nezoderie. Nakoniec bubon trochu vyúdime v dyme, aby sme drevo aj kožu impregnovali a chránili ich tak proti škodcom.
Kam ďalej ?
Pastierska píšťalka - návod na výrobu
Súvisiace odkazy:
ved.sk - bubny, doby
kozeluzstvi.cz - domácí koželužství