Mikrometeority
Videli ste už padať hviezdu? Premýšľali ste, kam asi dopadne? Uvažovali ste o tom, že by ste ju išli hľadať? Mikroskopické meteority môžete nájsť aj v blízkom okolí.
Základné pojmy
Meteorid – je malá častica prachu, skala alebo kus ľadu ktorý sa voľne pohybuje vo vesmíre. Môže mať veľkosť od zrnka prachu až po niekoľko metrov.
Meteor – je meteorid, ktorý vstúpil do zemskej atmosféry a v dôsledku trenia vytvára sveteľnú stopu. Tento úkaz sa laicky nazýva padajúca hnviezda. Mnohé z meteoritov zhoria alebo sa vyparia ešte skôr ako dopadnú na zemský povrch.
Meteorit – je fragment meteoridu, ktorý prežil prelet zemskou atmosférou a dopadol na zemský povrch.
Mikrometeority - sú malé meteority ktoré majú malú hmotnosť a preto nezhoreli pri vstupe do atmosféry. Môžu sa vytvoriť aj oddelením malého fragmentu počas rozpadu veľkého meteoru. Tieto malé častice sa potom nachádzajú v podobe prachu v atmosfére. Pomaly klesajú k zemi, alebo sú spláchnuté počas dažďa. Ich veľkosť býva zvyčajne niekoľko desiatok mikrometrov. Občas sa vyskytnú aj „veľké“ mikrometeority s rozmermi približne 1 – 2 mm.
Zber mikrometeoritov
Mikrometeority teda voľne dopadajú na zemský povrch spolu s okolitým prachom z atmosféry. Je potrebné zozbierať čistý sedimentovaný prach z veľkej plochy, ktorý však nie je kontaminovaný nečistotami zo zeme. To docielime zachytením dažďovej vody zo strechy. Ešte lepšou voľbou je zozbierať vrchnú vrstvu snehu a nechať ju roztopiť. Sneh môže zhromažďovať meteority po dobu niekoľkých mesiacov. Vodu zozbierame do veľkej plastovej nádoby a necháme odstáť niekoľko dní. Prach klesne ku dnu nádoby. Na začiatok je vhodné zamerať sa na kovové meteority, pretože sú magnetické a dajú sa ľahko oddeliť od hlušiny. Do plastového vrecka vložíme magnet a z dna nádoby ním vytiahneme magnetické čiastočky. Vrecko prevrátime a oddelíme tak nazbierané častice od magnetu.
Zozbierané častice prepláchneme v alkohole a po vysušení sledujeme pod mikroskopom. Môžeme pozorovať rôzne prachové častice a nečistoty. Sférické častice pravidelného tvaru s lesklým povrchom by mali byť mikrometeority.
Magnetom prejdeme niekoľko krát po povrchu oceľovej ihly, aby sa zmagnetizovala. Hrotom ihly prenesieme mikrometeority na hodinové sklíčko pre ďalšie pozorovanie. Niektoré sférické častice možno nie sú mikrometeority. Môže sa jednať o popol, zvyšky práškovej metalurgie alebo kondenzované spaliny z komína. Správnosť by potvrdila len podrobná chemická analýza.
Niekedy sa podarí nájsť relatívne "veľký" mikrometeorit.
Okrem povrchu mikrometeoritov môžeme pozorovať aj ich štruktúru v priečnom reze. Vzorky pripravíme podľa nasledujúceho postupu. Mikrometeority dáme na dno malej plastovej nádoby. Opatrne na nich dáme kvapku epoxidovej živice. Po chvíli, keď živica trochu ztuhne, dolejeme ďalšiu živicu. Po stuhnutí zostanú mikrometeority zachytené na spodnej strane. Na jemnom brúsnom papieri opatrne zbrúsime veľmi tenkú vrstvu živice. Na mikroskope si priebežne kontrolujeme ako sa objavuje vnútorná plocha mikrometeoritu. Nakoniec povrch vyleštíme leštiacou pastou. Dostávame tak priečny rez, na ktorom je zrkadlovo lesklá plocha. Leptaním zviditeľníme mikroštruktúru. Vzorku ponoríme na niekoľko sekúnd do 5% roztoku kyseliny dusičnej. Kyselina naleptá štruktúrne zložky, čím sa vytvorí reliéf, ktorý môžeme pozorovať.
Detail na vyleptanú plochu priečneho rezu. Môžeme pozorovať dendritickú štruktúru, typickú pre tuhnutie kovov.
Elektrónová mikroskopia
Mikrometeority a ich priečne rezy môžeme pozorovať vo svetelnom mikroskope. No ale sférická plocha je pri veľkých zväčšeniach mimo hĺbky ostrosti. Pre kovové vodivé materiály je vhodnejšie použiť rastrovací elektrónový mikroskop. Ten používa pre vytvorenie obrazu elektrónový lúč. Dosiahneme tak lepšiu rozlišovaciu schopnosť a obrovskú hĺbku ostrosti aj pri veľkých zväčšeniach. Nasleduje séria obrázkov rôznych mikrometeoritov zhotovených elektrónovým mikroskopom.
Článok v anglickej verzii je dostupný aj v online časopise MicrobeHunter 5/2014