Foto návod ako transportovať RFID čip z karty do hodiniek alebo do mobilu

 

RFID (Radio Frequency Identification System) je bezkontaktný rádio-frekvenčný identifikačný systém. Skladá sa z čítačky a transpondéru. Transpodérom nazývame miniatúrny plošný spoj s čipom a cievkou. Čítačka vytvára premenné elektromagnetické pole určitej frekvencie. V cievke transpondéru sa indukuje prúd, ktorý je následne použitý na vyslanie informácie v podobe číselného kódu. Tento signál zachytí anténa čítačky. Transpondér tak nepotrebuje k svojej činnosti batérie. Ďalšie info dostupné na nete...

 

 

 

Čip 1

 

Najčastejšie sa stretneme s RFID čipov pod názvom čipová karta. Je to transpondér zatavený medzi dva plátky plastu. Vždy som kartičku niekam položil a potom som ju nemohol nájsť.  Tak som si ju vložil do hodiniek, nech ju mám stále pri sebe. Keďže RFID technológia umožňuje čítať viac transpodérov súčasne, mám tam vložené viaceré RFID čipy. Nasledujúci návod má edukatívny charakter. Autor nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné škody.

 

 

 

Čipovú kartu presvietime lampou, aby sme získali prehľad, kde sa čip nachádza.

 

 

 

Na zmäkčenie plastu použijeme nejaké organické rozpúšťadlo. Acetón, odlakovač na nechty alebo iné.

 

 

 

Po hodine opatrne oddelíme jednotlivé vrstvy.

 

 

 

Oddelíme cievku od zvyšného plastu. Zasa opatrne.

 

 

Na obrázku je vidno, že samotný čip je tenký ako list papiera.

 

 

 

Najlepšie je použiť plastové hodinky, pretože kovový kryt by pôsobil ako štít proti vysielaniu signálu do čítačky.

 

 

 

 

 

Samotný čip môžeme umiestniť ľubovoľne, ale cievka by mala byť čo najbližšie pod hodinovým sklíčkom. Najlepšie je samotný čip umiestniť medzi reproduktor a hodinový strojček. Reproduktor dosadá na pružinku, ktorá zároveň slúži ako kontakt. Vytvára sa tak dosť veľká medzera.

 

 

 

Cievka by mala zaberať čo najväčšiu plochu, vtedy funguje prenos do čítačky na väčšiu vzdialenosť. Najlepšie je rozvinúť ju po obvode.

 

 

 

 

Čip 2

 

Čipové kartičky väčšinou pracujú na frekvencii 13,56 MHz. Pre ďalšiu čítačku som musel použiť iný čip s frekvenciou 125 kHz. Tieto RFID čipy sa už dodávajú v rôznych tvaroch.

 

 

 

Tomuto podobný transpondér sa používa ako RFID implantát. Tiež sa označuje názvom rfid glass tube alebo verichip. Jeho výhodou je odolnosť voči vode, kyselinám aj zásadám. Okrem rozbitia je takmer nezničiteľný.

 

 

 

Dĺžka tohto konkrétneho je 13,5mm.

 

 

 

Keby bol trochu menší, skvelo by tam zapadol.

 

 

 

Pájkovačkou odstránime prebytočný plast a tubu ešte za tepla vtlačíme do mäkkého plastu.

 

 

 

Ostatné aplikácie

 

Takto si môžeme čipy napchať do vecí, ktoré stále nosíme pri sebe. Zaujimavá myšlienka je aj implantácia čipu do ruky. Čip sa však môže poškodiť mechanicky alebo elektromagnetickým výbojom. Vymeniť implantát nie je až také jednoduché.

 

 

 

Použiť sa dá aj silikónový náramok proti hmyzu. Po vyprchaní gelovej náplne zostane v náramku voľné miesto.

 

 

 

Laparoskopicky vložíme čip do náramku. Dieru zalepíme.

 

 

 

Pod krytom mobilu by sa tiež našlo trochu miesta.

 

 

Kam ďalej?

Výroba zariadenia na zachytávanie voľnej energie