Ako vyrobiť nož
Technologický postup výroby noža v domácich podmienkach
Nôž od dávna slúžil ako nástroj na delenie mäsa a opracovanie dreva. Jeho jednoduchosť a zároveň účinnosť spôsobila, že sa ešte stále používa aj v dnešnej modernej dobe. Každý nôž je svojim tvarom a materiálom predurčený na špecifické druhy činnosti. Tento článok prináša foto-návod ako si môžeme vlastnoručne vyrobiť survivalový nôž, niekedy tiež nazývaný aj bushcraftový nôž. Teda pre primárne využitie v outdoore.
Môže sa zdať že niektoré úkony v návode sú preskočené. Je to tým, že som súčasne pracoval aj na rukoväti aj na čepeli. V texte je aj pár odstavcov doplňujúcich informácií písaných malým písmom. Tie môžete kľukne preskočiť. Prípadne môžete prejisť hneď na výrobu púzdra.
Na výrobu noža budeme potrebovať: oceľový plech, drevený hranol, kovové tyčky a fíber.
Návrh celkového tvaru
Do návrhu tvaru spadá aj hrúbka čepele. Pre takéto typy nožov sa používa väčšia hrúbka materiálu. Obvykle 4mm, aby vydržal aj štiepanie dreva.
Vonkajšie obrysy volíme tak, aby nôž svojím tvarom dobre padol do ruky. Najprv si nakreslíme nejaký základný tvar. Tento tvar je dobré preniesť si na kartón alebo na drevo. Ja som použil drevenú doštičku hrubú 4mm. Dostal som tak presný drevený model budúceho výrezku.
Na drevenom modeli som porobil nejaké úpravy. Tie som spätne preniesol na výkres, aby som dosiahol optimálny tvar.
Výkres
Výkres už presne udáva obrysy budúceho noža vrátane otvorov na nity. Elipsy majú za úlohu znížiť hmotnosť. Posledný najväčší otvor je pre zavesenie noža na šnúrku. Výkres si môžete stiahnuť vo viacerých formátoch. V jednotlivých hladinách výkresu sú kóty a iné doplňujúce údaje.
Stiahnutie výkresu vo formáte: DWG , PDF , JPG , XLS
Výber materiálu
Oceľ je zliatina železa (Fe) s uhlíkom (C). V nožiarskej brandži sa pre jednoduchosť používajú výrazy uhlíková oceľ a nehrdzavejúca oceľ. Aj keď obe ocele obsahujú uhlík. Nehrdzavejúca (koróziivzdorná) oceľ obsahuje v tuhom roztoku také množstvo chrómu (Cr), aby bola zaručená odolnosť voči korózii. Zvyšovaním množstva uhlíka až do 1 hm.% sa zároveň zvyšuje aj tvrdosť materiálu. Uhlíková oceľ má tú výhodu, že dosahuje vyššiu tvrdosť než korózii vzdorná a tým pádom nôž vydrží dlhšie ostrý. Už len malá zmena množstva niektorého prísadového prvku, výrazne mení výsledné vlastnosti a samozrejme aj cenu materiálu.
Uhlíková oceľ: Fe + C + iné prísadové prvky
Nehrzavejúca oceľ: Fe + C + Cr + iné prísadové prvky
Najčastejšie materiály na výrobu čepelí
STN 14240 – uhlíková oceľ na výrobu pružín
STN 19314 – uhlíková nástrojová oceľ na výrobu rezných nástrojov
K 110 – čiastočne korózii vzdorná oceľ
440 C – konvenčná korózii vzdorná oceľ na výrobu nožov
RWL 34 – korózii vzdorná oceľ, vyrobená práškovou metalurgiou
Pre najlepší pomer vlastností koróziivzornosti/pevnosti/tvrdosti som zvolil oceľ RWL-34
Popis ocele RWL 34
Materiál som kúpil vo forme ocelového pásu s hrúbkou materiálu 4mm. Dodáva sa v stave po valcovaní za tepla s tvrdosťou 30 HRC.
Je to martenzitická korózii vzdorná oceľ, vyrobená spôsobom práškovej metalurgie. Tavenina (tekutý kov) sa rozprašuje plynným dusíkom na aerosól. Počas dezitegrácie sa z taveniny tvoria malé kvapôčky, ktoré stuhnú skôr, ako sa dotknú nádoby, alebo inej kvapky. Takto dostávame materiál vo forme jemného prášku.
Prášok sa vloží do kontajneru z nízkouhlíkovej ocele (plechovej nádoby). Nádoba sa po vyvákuovaní vzduchu uzavrie zavarením otvoru. Nádoba je vystavená vysokému tlaku a teplote v izostatickom lise. Tu nastáva spekanie zrniečok kovového prášku. Okrem teploty a tlaku zohráva v speknaní podstatnú rolu aj čas. Dostávame tak materiál s veľmi jemnou štruktúrou, kde je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou častíc pôvodného prášku. Po spekaní sa materiál rozvalcuje do tvaru plechu.
Jemnozrnná štruktúra dodáva materiálu nové vlastnosti. Podľa Hall-Petchovho efektu: ak zmenšíme rozmer zrna, zvýšime tým pevnosť. Pevnosť je definovaná ako odolnosť proti porušeniu. Porušenie materiálu vždy začína v jeho najslabšom mieste.
Oslabeným miestom na úrovni mikroštruktúry máme na mysli karbidy vylúčené po hraniciach zŕn, alebo nežiaduce odmiešavanie prísadových prvkov počas tuhnutia. Keďže atimizáciou tuhe veľmi malý objem veľmi rýchlo, odmiešavanie je zanedbateľné a karbidy sa vylúčia vo vnútri zrna. Navyše akýkoľvek mikroštruktúrny defekt je menší ako rozmer zrnka prášku.
Cemické zloženie ocele RWL34
| RWL34 | C | Si | Mn | Cr | Mo | V |
|---|---|---|---|---|---|---|
| hm. % | 1,05 | 0,5 | 0,5 | 14 | 4 | 0,2 |
Rezanie kovu
Ako spôsob delenia som zvolil rezanie vodným lúčom. Voda pod vysokým tlakom prúdi cez úzku trysku a unáša abrazívne častice. Pohyb vodného lúča riadi počítač podľa výkresu. Výhodou je, že materiál nie je nijako tepelne ovplyvnený a výrezok má presný tvar ako na výkrese.
Na materiál si obkreslíme obrysy noža podľa papierovej šablóny. Materiál sa kupuje podľa dĺžky noža, ale ja som nechal po bokoch prídavok, aby sa dal plech upnúť.
Ďalej môžeme tvar vyrezať laserom. Laser je rýchly a presný, avšak v mieste rezu prichádza k prehriatiu materiálu. Ako poslednú možnosť môžeme použiť uhlovú brúsku (karbobrúsku). Okrem veľkého tepelného ovplyvnenia sa ňou zle vyrezávajú vnútorné oblúčiky. Výrezok sa potom musí ešte dosť opracovávať pilníkom.
Výbrus
Výbrusom máme na mysli tvar ostria v jeho priereze. Exisuje mnoho typov výbrusov a preto si musíme vybrať taký, ktorý bude najviac vyhovovať účelu noža. Čím je výbrus vyhotovený vyššie, tým má nôž lepšie rezné vlastnosti, avšak ostrie je tenšie (menší uhol) a náchylnejšie na poškodenie. Čím je ostrie nižšie, tým je hrubšie, pevnejšie ale zároveň horšie vniká pri rezaní do materiálu.
Ja som si zvolil klinový výbrus tvaru V, ktorý je vysoký 60% z celkovej výšky ostria. Tieto hodnoty sú len orientačné.
Na výrezok si podľa papierovej šablóny naznačíme výšku výbrusu. Na plochu, kde bude neskôr ostrie narysujeme stred plechu. Spravíme to najjednoduchšie tak, že si na rovnú plochu položíme plech aj 4mm vrták a hrotom vrtáka urobíme rysku. Pre lepšiu viditeľnosť je vhodné túto stranu začierniť napr. čiernou liehovou fixkou.
Ako pomôcku na vyrobenie čo najsymetrickejšieho výbrusu pri ricasse je možné vyrobiť si z ocele vodítka tak ako je to na obrázku vyššie.
Na začiatok vytvárame hrubý tvar ostria – navrhnutý tvar rezného klinu, ktorý zatial ešte nie je naostrený. Ak nemáme stolovú pásovú brúsku, môžeme použiť ručnú pásovú brúsku, tak že ju otočíme hore nohami. Hrubý výbru sa dá urobiť aj pilníkom, je to však poriadna makačka.
Všeobecne platí, že pri brúsení kovov na pásových brúskach je vhodné aby mala brúska pásovú rýchlosť väčšiu ako 15 m/s, podľa informácií z fór a literatúry je najpoužívanejšia rýchlosť od 25-30m/s. Samotné vybrusovanie ostria je pomerne delikátna vec. Základné pravidlo je nebrúsiť čepeľ len na jednom mieste, ale vždy urobiť plynulý ťah na brúske od ricassa (miesto kde končí ostrie pri rukoväti) až po špičku - vyhneme sa tým nerovnomernému brúsenie a vyrobeniu vlnkovaného ostria, čo je viac ako nežiaduce
Hrubý výbrus robíme na páse 60 grit. Nôž nakloníme na uhol menší ako 45°a pomaličky brúsime a rozťahujeme ostrie smerom k chrbátu čepele. Chladíme tak často, aby nás nož v rukách nepálil a medzitým stále kontrolujeme ako sa výbrus približuje k nakreslenej linke výšky výbrusu (brúsime tak aby sme si nechali 1mm rezervu kôli ďalšiemu pásu jemnejšieho gritu). Pri tomto kroku je treba mať v rukách cit a snažiť sa cítiť pod prstami správne naklopenie čepele aby sme na nej nevyrobili brucho, ale aby sme brúsili peknú rovnú plochu a pritom sa snažiť neprebrúsiť čepeľ nad nakreslenú líniu a tiež neprebrúsiť už vybrúsených 1,5 mm na ostrí. Taktiež si pohľadom od špičky na plochu noža kontrolujeme symetriu výšky výbrusu na ploche a tiež pohľadom zhora na špičku symetriu výbrusu hrotu.
Ak sme z oboch strán dosiahli požadovaný výbrus, prejdeme na jemnejší pás - 120 grit a povrch jemne prebrúsime aby sme odstránili stopy po predošlom grite. Výbrus sa snažíme už viac nerozťahovať do výšky. Po 120 grite na ostrí zostane približne 1mm, podľa chuti môžeme pokračovať aj v jemnejších gritoch. Avšak pri lacných pásových brúskach je niekedy problém zohnať pásy s jemnosťou väčšou ako 120 grit.
Upozornenie - pri hobby aj profesionálnych pásových brúskach sa nastavuje aj presah plochy pásu na kovovej podložke brúsky. Tu sa snažíme vždy mať nastavenie také aby hrana podložky bola rovine s pásom a brúsili si ostrie pri ricasse rovnomerne.
Ostrie musí byť symetricé okolo stredu.
Na ostrí necháme malý prídavok na finálne dobrúsenie po kalení.
Ostrie pri špičke musí byť tiež symetrické.
Nož s hrubým výbrusom.
Brúsenie a leštenie povrchu
Po vytvorení výbrusu (ostria na hrubo), nasleduje brúsenie povrchu (šmirgľovanie). Brúsením zjemňujeme drsnosť povrchu a následným leštením ho vyhladíme do zrkadlového lesku.
Ešte pred samotným šmirgľovaním, opracujeme pilníkom všetky nerovnosti po rezaní vodným lúčom. Vodný lúč sa pohybuje po lomených krivkách a v mieste zlomu sú aj oblé tvary trochu hranaté. Na dlhých priamych rezoch vytvára vodný lúč nepatrné vlnkovanie.
Guľatým pilníkom zarovnáme oblú pri záštite prstov.
Plochým pilníkom zarovnáme chrbát čepele aj hornú hranu kam príde drevená rúčka.
Ak sme už skončili s pilníkom, začneme brúsnym papierom vyhladzovať povrch. Buď si brúsny papier pripevníme o podložku a nožom pohybujeme po podložke, alebo si nôž upevníme na podložku a rukou prebrusujeme povrch. Pri brúsení rukou sa z V výbrusu stane nepatrne konvexný výbrus.
Pre odstránenie stôp po valcovaní musíme použiť hrubý brúsny papier a to minimálne 60 grit. Postupne prechádzame na jemnejšie brúsne papiere. Snažíme sa brúsiť v jednom smere a pri prechode na jemnejší v smere kolmo na pôvodné ryhy. Ak nové ryhy prekryjú staré, vieme že sme sa dostali na úroveň drsnosti práve použitého gritu. Brúsne papiere sa opotrebovávajú dosť rýchlo. Po chvíli brúsenia som musel zobrať nový.
Pokračujeme v brúsení až po jemnú zrnitosť 1200. Ak sa abrazívne častice papiera 1200 opotrebujú, správa sa brúsny papier ako by bol zrnitosti 1500. Takto dosiahneme lesk ako na matnom zrkadle. Rovnako ako na obrázku vyššie.
Filework
Filework je označenie pre ornamenty vytvorené pilníkom. Musia sa vytvoriť ešte pred kalením, zakiaľ je kov mäkký a dá sa ľahko opracovávať. Existuje mnoho tvarov a ornamentov. Stačí si len vyhľadať obrázky s názvom filework.
Najprv si ornamenty vyskúšame na kúsku dreva alebo odpadového kovu.
Do dreva to ide ľahko, ale kov sa opracováva horšie ako drevo. Preto som si zvolil iba jednoduché oblúčiky.
Veľkosť oblúčikov závisí nielen od priemeru pilníka, ale aj od hĺbky do ktorej materiál opracovávame. Rozkreslíme si budúce tvary, aby bol filework pekne pravidelný.
Rozmery fixkou prenesieme na nôž.
Na značke urobíme trojuholníkovým pilníkom malý zárez. Potom zoberieme guľatý pilník a zárez rozširujeme na kruhový.
Snažíme sa zárez rozširovať rovnomerne podľa značky.
Ja som zárezy ťahal až do polovice hrúbky noža, teda po stredovú čiaru.
Zárezy vytvárame striedavo na jednu aj druhú stranu.
Ja som vytvoril zárezy iba v oblasti rúčky, aby ma pri vyrezávaní netlačili do prsta.
Pred kalením som do noža vyvŕtal ešte malú dierku, do ktorej príde trícium.
Tepelene spracovanie
Tepelné spracovanie má vplyv na výsledné vlastnosti ocele. Z výroby je oceľový plech v stave po žíhaní. Jeho tvrdosť je relatívne malá čo je pre RWL oceľ 30 HRC. V tomto stave sa dobre opracováva. Hrubý výbrus, vŕtanie otvorov a filewor, musíme urobiť ešte pred kalením.
Návrh tepelného spracovania ocele RWL34
Kalením dosiahneme vyššiu tvrdosť ocele. Počas ohrevu na kaliacu teplotu oceľ reaguje s kyslíkom pri zvýšených teplotách. Na povrchu vznikajú oxidy a môže prísť aj k oduhličeniu materiálu. Vzniknuté oxidy sa ťažko odstraňujú a oduhličenie vedie k zníženiu tvrdosti po kalení. Preto je výhodné, ohrievať materiál vo vákuovej peci.
Ja som zvolil technologicky menej náročný postup. Oceľ sa zabalí do ohňovzdornej fólie a tým pádom nereaguje pri zvýšených teplotách s kyslíkom. Pred kalením sa fólia odstráni. Na povrchu ocele zostáva len tenký povlak oxidov.
Samotné kalenie prebieha prudkým ochladením ocele z teploty 1050°C prostredníctvom minerálneho oleja na teplotu 300°C. Potom nasleduje pozvoľné chladnutie na vzduchu, aby sme predišli vzniku trhlín. Bezprostredne po kalení musí nasledovať popúšťanie. Tým odstránime vnútorné napätia po kalení, ktoré môžu spôsobiť mikrotrhliny. Žíhanín na vysokých teplotách sa znižuje koróziivzdornosť ocele. Ja som zvolil teplotu žíhania 150°C po dobu 2 hodín. Po takomto tepelnom spracovaní dosahuje nôž tvrdosť 62 HRC.
Farebné oxidy po kalení stačí prebrúsiť jemným brúsnym papierom.
Nakoniec nôž nabrúsime na ostro a vyleštíme čepeľ.
Gravírovanie
Gravírovanie laserom je jednoduchšie ako leptanie alebo rytie. Budúci obrázok musíme prekonvertovať do kriviek, po ktorých sa potom pohybuje laserová stopa. Vyleštená čepeľ má vysokú odrazivosť a tak musí byť potretá matným práškom. Tento prášok sa laserom zapečie do povrchu kovu, čím sa zlepší kontrast obrázku.
Keď môže mať svoj custom knife podpísaný Ray Mears alebo Bear Grylls, tak prečo nie aj niekto iný.
Rúčka
Najprv si rozmyslíme tvar a proporcie rúčky noža. Na drevený model prilepíme penu, do kotrej vyrežieme taký tvar, aby najlepšie padol do ruky.
Obe strany by mali byť symetrické.
Ak už máme rozmyslený tvar rúčky, zvolíme si materiál. Ja som si vybral Cocobolo – exotická tvrdá drevina. Zaujímavosťou je, že hustota dreva je väčšia ako hustota vody.
Hranol dreva pozdĺžne prerežeme. Krivú rezanú stranu dáme pri lepení z vonku. Na rovnú stranu prilepíme fíber. Fíber zlepšuje dosadnutie a prilepenie dreva na kov. Oba kúsky dreva pritlačíme o seba a zaistíme svorkami. Aby sa vzájomne nezlepili, dáme medzi ne dve vrstvy nejakej plastovej fólie. Ja som použil dvojzložkové epoxidové lepidlo.
Počas schnutia lepidla si narežieme gulatinu (moadznú tyčku). Na koncoch zrazíme hrany, aby sa nity pri vkladaní do dier nezasekávali. To isté spravíme aj s rúrkou pre zavesenie noža.
Po zaschnutí lepidla prilepíme nôž lepiacou páskou o jeden kus dreva. Podľa otvorov v kove navŕtame diery pre nity. Po vyvŕtaní každej diery do nej vložíme nit, aby sa nôž neposúval.
Vyberieme nity a prilepíme páskou aj druhý kus dreva. Doteraz vyvŕtané diery prehĺbime aj cez druhý kus dreva, tak aby do seba všetko pekne zapadlo.
Ak sme vŕtali presne, nity by mali presne zapadnúť do vyvŕtaných otvorov.
Na fíber priložíme nož, vložíme nity a obreslíme línie kovu.
Podľa šablóny rúčky si naznačíme, pokiaľ bude siahať drevo pri čepeli.
Odrežeme prebytočné drevo pár milimetrov od obrysovej čiary. Najlepšie by bolo na to použiť pásovú pílu.
Nahrubo vyrezané strienky na rúčku.
Oblúčik strienok na strane čepele musíme vytvoriť ešte pred lepením, pretože potom sa k nemu už nedostaneme. Použijeme šablónu rúčky a na vonkajšiu stranu si naznačíme oblúčik.
Strienky spojíme nitmi, aby bol oblúčik symetrický na oboch stranách.
Vytvorený a vyhladený oblúčik.
Naposledy si odskúšame či všetko sedí. Obalíme čepeľ páskou a môžeme prilepiť strienky na nôž. Ja sompoužil dvojzložkové epoxidové lepidlo s pevnosťou 150kg/cm 2.
Prilepíme strienky a pritlačíme ich svorkami. Necháme zaschnúť lepidlo aspoň niekoľko dní.
Nity som nerozklepával, pretože aj tak budem odbrusovať veľa materiálu. Iba som ich zalial lepidlom. Pri rezaní zaťažujúca sila aj tak nepôsobí na vytláčanie nitov z dreva
Ešte počas lepenia som do transparentného epoxidového lepidla pridal trochu hnedého prášku a týmto zafarbeným lepidlom som vyplnil ornamenty fileworku.
Pilníkom obrusujeme drevo až na úroveň obrysov noža.
Potom nôž otočíme, a podľa penového modelu nahrubo vytvarujeme aj boky. Okolo nitov sa to tvaruje dosť ťažko. Drevo je mäkšie ako nit, a preto sa skôr vydroluje. Musíme si na to dávať pozor.
Detaily dotiahneme najlepšie tenkým guľatým pilníkom.
Nahrubo opracovaný tvar rúčky.
Brúsnym papierom vyhladíme ryhy po pilníku. Stačí do zrnitosti 240, inak bude drevo moc hladké a šmykľavé. Ja som použil tenké pásiky, ktoré som ťahal tam a spať, ako pri leštení topánok.
Vybrúsená drevená rúčka.
Tritium
Tríciové trubičky vydávajú svetlo na princípe rozpadu izotopu vodíka. Sú dobré na označenie vecí, ktoré potrebujeme nájsť po tme. Ak sa sklo rozbije a plyn unikne, trubička už nevydáva svetlo. Ak sa rozbije ale plyn zostane v bubline z lepidla, črepy v plyne stále svietia.
Ja som použil rozmery 6x2mm.
Trubičky vložíme do predvŕtaného otvoru a zalejeme transparentným lepidlom. Pozor, klasické sekundové lepidlo nie je úplne priehľadné.
Po zaschnutí lepidlo brúsnym papierom zahladíme a vyleštíme.
Na každú stranu noža som dal inú farbu, aby som vedel, ako je nôž otočený, keď je v tme niekde položený.
Nakoniec som rúčku natrieme včelím voskom. Drevo nahrejeme fénom a handričkou votrieme do dreva.
Finálny výrobok
Výroba koženého púzdra na nôž
K nožu patrí aj puzdro. Chráni nôž a umožňuje mať ho stále poruke. Existuje mnoho typov a postupov na výrobu puzdra pre konkrétny účel. Na začiatok je vhodné zvoliť si niečo jednoduché.
Na papier si obkreslíme papierový model noža a okolo neho si naznačíme proporcie puzdra. Získame tak lepšiu predstavu, ako to nakoniec bude vyzerať.
Ako materiál som zvolil hovädziu kožu hrúbky 3mm. K opracovaniu kože sú potrebné aspoň základné nástroje: šidlo, ohraňovač a drážkovač. Môžeme si ich kúpiť alebo vyrobiť. Keďže som ich použil iba raz, ich výrobu som odflákol.
Odrežeme kus kože, o niečo väčší ako budú konečné rozmery puzdra. Kožu namočíme do vody. Nôž obalíme v potravinárskej fólii.
Ak koža zmäkne, zabalíme do nej nôž, prikryjeme molitanom a zaťažíme. Ja som naplnil lavór vecami, ktoré mohli mať dokopy odhadom tak 30 kg.
Po niekoľkých hodinách puzdro z pod závažia vytiahneme. Koža sa vytvarovala podľa noža. Necháme pomaly vyschnúť.
Po vyschnutí orežeme prebytočné okraje kože, tak aby zostalo približne 1cm miesta na zošitie.
Pripravíme si pásik kože, ktorý sa bude vlepovať medzi vrstvy. Zlepšuje vnikanie čepele do puzdra a zabraňuje prerezaniu nite.
Zatiaľ ho prilepíme len na jednu stranu. Ja som musel vložiť dva pásiky na seba. Pretože pri sušení sa puzdro scvrklo trochu viac ako som predpokladal.
Pútko na zavesenie za opasok musíme spraviť ešte predtým ako k sebe zlepíme obe strany puzdra. Najprv ho prilepíme, aby držalo na mieste, pokiaľ ho prišijeme. Naznačíme si rozostup dierok na stehy. Ja som použil obyčajnú vidličku.
Šidlom alebo tenkým hrotom či vrtákom prerazíme do kože dierky. Je lepšie použiť šidlo ako vrták, pretože dierky sa po čase začnú uzatvárať.
Medzi dierkami urobíme drážku. V drážke bude niť chránená pred odieraním.
Dierky prešijeme jedným ťahom najlepšie sedlárskym stehom. Ja som nakoniec nite ešte pretrel lepidlom, aby som ich spevnil. Lepidlom som zatrel stehy aj z vnútornej časti, ktorá bude skrytá v púzdre. Pozor, tam kde kvapne lepidlo už nechytí farba na kožu.
Podobným postupom pripevníme aj spodnú časť pútka.
Ja som do pútka zapracoval aj mosadzný polkrúžok na voľné zavesenie.
Ak je pútko pripevnené môžeme obe časti puzdra zlepiť. Kolíky musia byť niečím podložené, inak sa odtlačia do kože.
Po zaschnutí lepidla prebytočné kúsky kože zrežeme a okraje zabrúsime brúsnym papierom.
Potom okraje navlhčíme a zahladíme. Tradične sa na to používa paroh, ale ja som použil opačnú stranu vrtáka.
Navlhčíme aj povrch puzdra a oblým predmetom hladíme jeho povrch. Tým ho dotvarujeme a navyše odstránime z kože odtlačeniny a vrásky.
Po vyschnutí puzdra vytvoríme drážku pre niť po celej jeho dĺžke.
Naznačíme si rozostupy a prerazíme dierky.
Na zadnej strane puzdra niekedy šidlo vybehne trochu mimo. Preto najprv spravím dierky a potom ich pospájam drážkou.
Keďže je to na odvrátenej strane, ktorá nie je vidieť, moc som sa s tým nebabral.
Do ľavého okraja, ktorý je celý podlepený vloženým koženým pásikom, vyvŕtame otvor.
Otvor ohraničíme drážkou a prerazíme dierky.
Farbenie a voskovanie
Teraz môžeme ošetriť povrch kože. Prípravky na kožu zabraňujú jej popraskaniu a zvyšujú odolnosť voči plesniam a vlhkosti. Často obsahujú pigment na zvýraznenie farby. Musíme ich naniesť ešte pred zošívaním, inak by sa niť zafarbila a nevyzeralo by to pekne.
Vzorky farieb zľava: žiadna, transparentná, hnedá, čierna.
Najviac sa mi páčil hnedý krém na topánky. Prípravky sú na báze voskov, preto puzdro nahrievame nad ohňom alebo fénom, aby sa vosk lepšie vsiakol do kože.
Puzdro necháme vychladnúť a vyleštíme ho handričkou.
Zošívanie kože
Poslednou operáciou je šitie. Najlepšie je použiť tupé ihly, aby hrot neprepichoval niť alebo kožu. Ja som zbrúsil hroty na pôvodne ostrých ihlách.
Niť navoskujeme aby sa nestrapkala, nezadŕhala a nezafarbila sa od prípravkov na kožu. Ja som na 25 cm stehu spotreboval približne 2 m nite. Na oba konce nite navlečieme ihly. Prvou dierkou prevlečieme polovičnú dĺžku nite. Odtiaľto začíname zošívať napríklad jednoduchým sedlárskym stehom.
Jednou dierkou prevlečieme konce nite oproti sebe z oboch smerov.
Jeden koniec nite vytvorí na opačnej strane jednu slučku.
Na jednej strane prevlečieme niť vrchom slučky a na druhej strane spodom slučky. Vytvoríme tak polovičný uzol. Tento postup musíme dodržiavať stále rovnako aby bol steh pekne symetrický.
Oba konce nite utiahneme a uzol tak vtiahneme do dierky, kde sa utiahne. Pokračujeme v šití po celej dĺžke. Na konci prešijeme pár dierok ešte raz v opačnom smere. Niť odstrihneme a puzdro je hotové.
Hotové puzdro
Súvisiace externé odkazy:
BushcraftPortal - Pokračovanie projektu bushcraftového noža